Príliš málo obetí a príliš veľa strachu,
nasledoval tvrdý pád.
Spoločné objatia váľajú sa v prachu,
horúce srdcia podmanil si chlad.
Boli sme kusy skladačky, čo patrili k sebe,
niekde však chyba musela sa stať.
Dnes svoje myšlienky, slová i slzy venujem Tebe,
to je všetko čo mám, viac nemôžem Ti dať.
Deň za dňom plynie a mne sa nedarí zabudnúť, i keď viem, že zabudnúť musím,
z lásky jedného predsa nedá sa žiť.
Nemôžem dýchať, spomienkami vo vnútri sa dusím,
márne som sa pokúšala pred tým všetkým niekam skryť.
Nikdy naozaj nezabudnem, vždy budem na Teba spomínať.
Pred tvojimi dverami ešte stále nemo stojím.
Neviem, či dovidenia, či zbohom Ti povedať,
veď možno raz opäť spojí sa môj život s tým tvojím.