Janka Kojdova
koniec
Stratený je vietor bláznov, ktorý nám vial do krídel, stratený je zmysel, stratená je istota.Prehra je istejšia ako samotná istota a ceny útechy za dych nestojí.Hudba bije do očí a obrazy bičujú uši.Srdce je ponorené v temnote ukrývajúcej sa na dne pohára.Stratené slová, dotyky i všetko medzi nami. Stratený mesiac, hviezdy, neba viac niet.Tikot hodín, ktoré už roky stoja a milimetre lásky vliate do presýpacích hodín.