reklama

baňa

Porozprávam Vám príbeh o jednej dievčine, možno je rozprávkou a možno príbehom skutočným,ľudia však dodnes si ho medzi sebou radi rozprávajú.Je o mladom srdci dievčaťa, ktoré stalo sa ôsmym statočným,na smutný osud jej s ľútosťou mnohí spomínajú. Možno tou dievčinou v skutočnosti som JA bola,moja malá, čierna schránka hlboko v duši ukrytá.Nezáleží však na tom, ako naozaj sa tá dievčina volá,pretože na jej náhrobku miesto mena jej sila zlatom je vyrytá.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (4)

Môj príbeh začína tým, aká bola a ako žila,
pretože práve to bolo jej osudu hlavnou príčinou.
Hovorí o tom, ako za šancu žiť statočne sa bila,
nepodarilo sa jej však smrť presvedčiť svojou nevinou.

Vždy bolo plná radosti a elánu, s úsmevom na tvári žila,
ľudom vďaka nej svet lepší a krajší sa zdal.
Obdivovala som ju za jej silu, dnes však už viem, že vo vnútri sama so sebou sa bila,
a nám všetkým okolo jej život len krásny a ľahký zdať sa mal.

Táto kôpka veselosti v hĺbke svojej duše ticho a tmu rada mala,
chvíľkami ju fascinovali a chvíľkami sa ich bála.
Keď vo vnútri plakala, navonok vždy sa smiala,
a len ona vie prečo a čo všetko ju táto pretvárka ju stála.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Smútok a slzy si vždy počkali na chvíľu, keď ľudia odídu a ona sama ostane,
potom pred ostatnými sa s nimi sama niekde skryla.
Jej útočisko našla v útrobách ľuďmi už dávno zabudnutej bane,
tam našla pokoj a spoločne s tichom tam svoj druhý život žila.

Už veľakrát hnevom poháňaná z plného hrdla mala chuť vykríknuť,
zo strachu narušiť tak tajomné ticho však ostala vždy len mlčky stáť.
Každým dňom tam prichádzala znova, snažiac sa pred svetom aspoň na chvíľu uniknúť,
a po čase všetkého, čo predtým ju tam desilo, prestala sa báť.

Jedného dňa, keď opäť so svojimi myšlienkami chodbami bane sa túlala,
bez varovania z jej vnútra predral sa von mocný výkrik a rozľahol sa tichom.
Od strachu nemihnúc ani okom, ostala tam stáť na pokraji šialenstva zúfalá,
na to, čo bude sa diať ďalej čakala oddane so zatajeným dychom.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Výkrik doznel a tmou rozľahlo sa opäť ticho, tentokrát však akoby povedať jej niečo chcelo,
na chvíľu prestala všetko vôkol seba vnímať na mol opitá pokojom, čo výkrikom sa jej do duše vrátil.
K vedomiu prebral ju až na tele zvláštny pocit, akoby celé sa jej chvelo,
to rúcali sa steny bane a pod hromadou skál posledný lúč svetla východu sa stratil.

Hlavou jej prebehlo nespočetné množstvo myšlienok a spomienok venovaných času,
hlboko v mysli s predstavou smrti sa zmierila.
Vtom začula však plač a prosby o život čo patrili jej vnútornému hlasu,
uvedomujúc si, že pravdu má, v jej vnútri túžba zomrieť v chuť žiť sa zmenila.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Kyslík rýchlo sa míňal a zem pod nohami sa jej jemne chvela,
ešte s väčším odhodlaním snažila sa uvoľniť východ, keď zrazu chvenie ustalo.
Po krátkom tichu stalo sa to, čo teraz už nechcela,
zrútila sa ďalšia stena a jej telo pod skalami bezvládne ležať ostalo.

To dievča neumrelo, možno len umrel kúsok mojej, aj tak nesmrteľnej duše,
pochopila som však mnohé a dnes sa už nevzdávam.
Dodnes však ľudia nosia k východu bane červené ruže
a ja s každou jednou silu bojovať a ďalej žiť dostávam.

Janka Kojdova

Janka Kojdova

Bloger 
  • Počet článkov:  14
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Kto som? Som človek. Jedna z miliónov. Obyčajná a predsa iná, jednoduchá i zložitá. Som spleť pocitov, myšlienok a fantázii. A prečo píšem? Písanie mi dáva to, čo mi nič iné nedokáže dať. Dáva slobodu mojej duši, myšlienkam...mne samotnej. Zoznam autorových rubrík:  BÁSNEPRÍBEHYMYŠLIENKOVÉ POCHODYSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu